Day 27.

28. february 2015 at 11:30 | D. Anne |  Chapter 2.
..piatok.

KONEČNE som si mohla povedať, že mám piatok - mám pred sebou voľný víkend, robotu uvidím až v pondelok na nočnej...

Keď sa tak spätne na piatok pozriem, až do večera bolo všetko OK.
Aj v robote bolo fajn, veselo, ešte keď sme odchádzali z firmy, kolegyňa mi vraví, že keď nás bola odbiť (čipovky jej dávame na šatni, ona chodí dole ako prvá, tak nás odbije...) že kolega sa odbíjal po nej a pozerá na hodiny (tam sa zobrazí meno osoby, ktorá sa odbíja) a keď sa zobrazilo moje meno, smial sa, že či som v robote, že ma dnes nevidel vôbec. Hovorím si fajn, ved ešte na kuchynke na mňa pozeral, ale o pol6 ráno väčšina z nás ešte spí, tak sa nečudujem. Ale pobavilo ma - takto je to bežné, niekto si niekoho nevšimne, niekto príde do roboty neskoro a ostatní ani nevedia, že je v práci. Až potom na šatni alebo na drhý deň je z toho veselo...

Poobede prišla ku mne Jarka, dali sme si sushi (akosi mi nechutili až tak ako inokedy, :/) a ja som potom s bráchom šla po mamku a na nákup.

Večer, keď som už sedela v izbe, som chytila takú depku, až mi bolo z toho zle... Piatok večer, ja som sedela doma, s fľašou vína a pozerala som Hobita. Ako inak... Poviem vám, tak som si voľno nepredstavovala... Ale...

btw: viete, čo je najhorší pocit? keď vám chalan povie, že "ja ťa mám naozaj rád. si super kamarátka." - a pritom vy vôbec nechcete byť s ním kamarátka. chcete viac...

btw2: #RIPLeonardNimoy #Spock

 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama